Predstava výletu do Álp vždy patrila medzi moje vysnené, no, aspoň sa mi tak zdalo, nereálne túžby. Alpy sa mi zdali priveľmi vzdialené a priveľmi drahé. No stalo sa mi niečo nezvyčajné, čo zmenilo môj názor.
V jeden jesenný víkend sa naša zumba-partia dievčat z Trebišova rozhodla, že pôjde na veľkú fitness párty do Banskej Bystrice. Takže plný autobus ženských sa skoro ráno vybral na cestu. V Levoči ráno pred šiestou na benzínke krátka pišpauza, jasné, že ženské toalety komplet obsadené, pred dverami nekonečná fronta. Čo má toto spoločné s Alpami? Ešte trochu strpenia, prosím. Asi to už nevydržím, tak vbehnem na pánske, paráda, nikde nikto. Len na zemi 20-eurová bankovka. A tak som si ja za tých záchodových dvadsať eúr nakúpila na tej párty tombolové lístky. No môžeš trikrát hádať, hlavná cena – týždenný pobyt pre 2 osoby v rakúskych Alpách. Vyhráva číslo 52. Nechce sa mi veriť, idem si na pódium pre poukaz. Ja, čo som vyhrala v živote maximálne dáždnik alebo fľašu vína.
Bol to fantastický výlet a určite si už nemyslím, že je to drahé a snobské. Ceny sú asi také, ako v našich Tatrách, len služby sú o pár tried vyššie. Keďže nelyžujem, tak som si dohodla letný termín, turistika je mi bližšia. Bývali sme v penzióne v dedinke Altaussee, ktorá sa nachádza uprostred Soľnej komory. Ideálne východisko pre výlety do Hallstattu, ku ľadovcu Dachstein, k smaragdovo zeleným jazerám, do jaskýň a soľných baní.
Úžasné, nádherné, fantastické. Zisťujem, že môj slovník je dosť obmedzený. Ústa nedokážu opísať, čo oči vidia. No jeden deprimujúci zážitok by sa predsa len našiel: Pri výstupe na horu Loser, ktorá sa týči nad Altaussee, keď som sa vliekla už len z posledných síl, obehli ma rezko dve rakúske dôchodkyne o paličke. Skutočne depresívne.
Výlet do Soľnej komory si určite ešte niekoľkokrát zopakujem, a to aj bez výhry v tombole.