Do Kežmarku sa radi vraciame každý rok. Dôvodom je najmä Európske ľudové remeslo – EĽRO, pestrofarebný festival zručných majstrov, ktorí predvádzajú svoj kumšt priamo pred očami návštevníkov.
Práve to odlišuje EĽRO od iných jarmokov, na ktorých som bola. Tento nie je len o predajných stánkoch a o kšefte, ale najmä o tom, že môžeš na vlastné oči vidieť, ako vznikajú drôtené náramky, sklenené šperky, cínoví vojačikovia, paličkované čipky, bábiky zo šúpolia, voňavé mydlá, keramické hrnčeky, či kravské zvonce. Je to pastva pre oči, len treba prísť na trhy ešte pred obedom. Pretože popoludní si to už veľmi neužiješ, dav ľudí zhustne tak, že miestami je to až nepríjemné.
Na EĽRO sme boli prvýkrát pred vyše 15 rokmi, keď boli deti ešte veľmi malé. Dnes ma prekvapuje, že sa sem stále chcú vracať. No zrejme to nie je len tým, že im doma pribudnú pekné nové veci, ale aj bohatým sprievodným programom. Kým boli dievčatá malé, vstávali skoro ráno, aby stihli rozprávku na javisku pod hradom a potom aj ďalšiu rozprávku priamo na hrade. Dnes si radi pospia, no nesmú vynechať nočné predstavenie Krvavých dejín. Krvavé dejiny zvyčajne zobrazujú históriu Kežmarku, protihabsburgského povstania či osudy kežmarských mučeníkov. Je to vždy neobyčajný zážitok, prechádzka nočným hradom, spojená s divadelným predstavením. Svoje čaro má aj to, že sa nám vždy podarí zohnať lístky na predstavenie, ktoré sa začína až o pol dvanástej v noci, prípadne neskôr.
Festival má aj ďalší kultúrny rozmer, počas troch dní môžeš vidieť mnoho domácich a zahraničných folklórnych súborov, detských aj dospelých, skutočne je sa na čo dívať a je čo počúvať. Tradičným sa stalo aj piatkové koncertné vystúpenie známych umelcov v drevenom artikulárnom kostolíku v Kežmarku, taká Lenka Filipová so sláčikovým orchestrom, to bolo veru niečo.
Takže, keď sa priblíži v kalendári druhý júlový víkend a zatúžiš zažiť niečo zaujímavé a poučné, spomeň si na Kežmarok, pobaľ sa a hybaj sa pozrieť na Európske ľudové remeslo.